Prinášame vám rozhovor s umeleckým šéfom Štátnej opery ŠIMONOM SVITKOM.

Aký bol uplynulý rok 2020 v Štátnej opere z pohľadu jej umeleckého šéfa?

Pre divadlo to bol skutočne náročný rok. Na jeho začiatku nikto z nás neočakával, že sa dostaneme do situácií, ktoré nám dovtedy boli neznáme a ktoré sme doposiaľ nikdy riešiť nemuseli. Strata divákov je pre každého umelca radikálna záležitosť. V tom momente stráca svoju opodstatnenosť a podobný status nadobúda aj divadlo. Zrazu sa zmenilo aj to, čo vyzeralo nemenné, a my sme boli nútení sa dennodenne prispôsobovať aktuálnej situácii. Samozrejme, všetko sa to spájalo so všeobecnými obavami panujúcimi v spoločnosti kvôli pandémii koronavírusu. Hľadisko stíchlo, produkcie sa zastavili, umelci zostali doma. Pre všetkých veľmi frustrujúce. Treba povedať, že gro umelcov robí svoju prácu z veľkej časti preto, lebo je to ich vysnívané zamestnanie a nie iba pre dosiahnutie finančného zabezpečenia. A keď človek stratí naraz prácu, svoju záľubu a v mnohých prípadoch aj akýsi zmysel života, tak je to naozaj ťažké. Našťastie sa postupne obajvovali nádeje, že tento stav má tendenciu meniť sa k lepšiemu.

Čo všetko sa zmenilo vo fungovaní divadla?

Ako som už spomenul, zmenilo sa aj dosiaľ nemeniteľné. Počas bežnej prevádzky divadla sa síce neustále operatívne mení množstvo vecí, ktoré sú ovplyvnené skúšobnými, prípravnými či hracími procesmi, ale takmer nedotknuteľnými bývajú napríklad dátumy hlavných premiér sezóny, špeciálnych predstavení či zahraničných zájazdov. A toto zrazu platiť prestalo. Zavládla neistota v celom fungovaní divadelnej prevádzky a všetci sme boli nútení hľadať alternatívy. Našťastie, hlavne v prvej vlne pandémie, vládla medzi ľuďmi obrovská spolupatričnosť a snaha urobiť všetko preto, aby sa umelecká činnosť zachovala. Postupne sme teda objavovali priestor virtuálneho sveta, keďže ten sa stal v tej dobe najbezpečnejší. Aj v tomto prípade nám život ukázal, že keď sa chce, tak sa dá naozaj všetko. Po rôznych, neraz zložitých autorsko-legislatívnych riešeniach práv umelcov a autorov, sme sa mohli postupne prihovoriť našim priaznivcom prostredníctvom internetu a pomyselne vstúpiť do ich príbytkov. Pre väčšinu z nás to bola úplne nová pracovná skúsenosť. Činnosť kamenného divadla má diametrálne odlišné zákonitosti. Ale problémy sme museli čo najrýchlejšie prekonať a prispôsobiť sa. Urobili sme to hlavne kvôli našim divákom, ktorých sme nechceli stratiť, a ktorí sú naozaj zmyslom všetkého čo robíme.

Buďme konkrétnejší. Čo teda s premiérami a produkciami, ktoré sa zrušili? Budú mať diváci ešte šancu uvidieť ich?

Ak sa všeobecná situácia upokojí a my sa budeme môcť vrátiť k našim normálnym životom, tak pravdepodone áno. Zatiaľ sme všetky veľké a rozbehnuté produkcie iba presunuli. Napríklad premiéra Pucciniho opery Turandot bola presunutá už tretíkrát. Je to inscenácia, ktorá je takmer hotová a pripravená na uvedenie. Bude teda čakať na vhodnú dobu, keď bude môcť byť jej verejná realizácia uskutočnená. Rovnako sa pracuje na presunutej novej inscenácii opery Favoritka od Donizettiho a stále prebieha štartovacia fáza štúdijného procesu na detskú operu Malý princ. Sľúbená opereta Franza Lehára Paganini bola z aktuálnej divadelnej sezóny vyňatá a zaradená do tej nasledujúcej. Čo sa týka naplánovaných derniér, tie sme zastavili, diváci teda neprídu o poslednú možnosť vidieť predstavenia, ktoré sťahujeme z repertoáru. Presunuli sme aj niektoré významné koncerty, ktoré zaradíme do hracieho plánu divadla ihneď, ako to bude situácia dovoľovať. Takže snažíme sa zachovať a presunúť čo najviac naplánovaného.

Divadlá v súčasnej situácii fungujú najviac v online priestore. Je to tak aj v prípade Štátnej opery. Na čo sa teda môžu tešiť naši fanúšikovia?

Snažili sme sa zostaviť ponuku čo najpestrejšie. Radi by sme oslovili divákov všetkých vekových kategórií. Niektoré produkcie už majú svoju úspešnú internetovú premiéru za sebou a veríme, že aj ostatné inscenácie si nájdu svojho „online“ diváka. Operných fanúšikov určite potešia záznamy takých predstavení ako Donizettiho Maria Stuarda v režijnom spracovaní svetoznámeho Gianfranca De Bosia, Verdiho Macbeth v titulnej postave s vynikajúcim Zoltánom Vongreyom, či úspešná inscenácia Ponchielliho Giocondy. Hajlajtom bude nepochybne Rossiniho Otello s Zi-Zhaom Guom v hlavnej úlohe, ktorý bol za kreáciu v tejto opere ocenený prestížnou cenou Dosky 2019. Uvedieme tiež mimoriadne úspešné životopisné predstavenie VERDI autorky Dany Dinkovej. Z operiet sa môžu diváci tešiť na Zem úsmevov aj Hrnčiarsky bál a pre rodiny s deťmi sprístupníme Mozartovu Čarovnú flautu. Náš najmenší divák sa určite poteší tanečnej rozprávke Ferdo Mravec, či príbehu o Ruženke v hudobnej rozprávke Ružové kráľovstvo. Všetky tituly uvedieme niekoľkokrát, a tak diváci budú mať možnosť výberu vyhovujúceho termínu.

Neradi by sme však zostali len vo virtuálnom svete. Postupne by sme chceli zaradiť aj predstavenia pre divákov naživo v divadle. Ak sa budú reštrikcie a protipandemické opatrenia uvoľňovať, budú predstavenia postupne pribúdať a ja verím, že sa naši diváci opäť vrátia k nám do hľadiska. Myslím, že to je prianie všetkých, ktorí s umením pracujú. Emóciu živého predstavenia a osobného kontaktu diváka s umelcami totiž svet internetu nedokáže plnohodnotne nahradiť. Musíme teda dúfať, že sa opony divadiel budú môcť čo najskôr otvoriť natrvalo.  

Za rozhovor ďakuje Alžbeta Lukáčová