Velikán talianskej opery Giuseppe Verdi operou Aida prekonal všetko, čo dovtedy vytvoril. V roku 1871 v Káhire uzrelo svetlo sveta dielo, ktoré dnes patrí k najznámejším a najhranejším operám, aké boli kedy napísané.

Štvordejstvová opera talianskeho verizmu Andrea Chénier patrí k vrcholom tvorby konca 19. storočia a k zlatému fondu svetovej opery. Libreto vytvorené L. Ilicom vzniklo bez literárnej predlohy, no je založené na živote reálnej historickej osobnosti francúzskeho básnika Andrého Chéniera. Témou opery je viac ako politické udalosti tej doby, láska v čase spoločenských zmien: krehký a nepraktický básnik stojí uprostred drásavej revolučnej reality a napokon jej podľahne. 

Francúzsky skladateľ Georges Bizet vytvoril nesmrteľnú esenciu španielskeho hudobného koloritu, ktorý vytvára prostredie pre strhujúcu hudobnú drámu. V nej Carmen hýbe dejom tak, aby uspokojila svoju túžbu po láske a  slobode. 

Eugen Onegin je adaptáciou rovnomennej literárnej predlohy A. S. Puškina, v ktorom autor opisuje obraz ruského života v 1. polovici 19. storočia. Toto dielo sa dočkalo mnohých adaptácií, no najznámejšou je pravdepodobne Čajkovského opera, ktorá vznikala takým nedivadelným a neoperným spôsobom, že sám Čajkovský v jej „opernosť”, neveril: nazval preto svoje dielo „lyrickými scénami”. Eugen Onegin patrí k najväčším pokladom ruského literárneho i hudobného umenia.

Opera Eva je najznámejšou operou romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera, ktorý sa snažil vytvoriť univerzálnu hudobnú drámu, ktorá by sa mohla odohrávať kedykoľvek a kdekoľvek. Dominantnou postavou diela je Eva, ktorá ide za svojou láskou a šťastím proti pravidlám spoločnosti.

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho. Príbeh aj miesto, kde sa odohrával mu boli blízke – koniec koncov, v niečom pripomínal jeho vlastný život. Nikto, ani sám Verdi v tom čase zrejme neveril, že sa zrodil jeden z najväčších evergreenov opernej literatúry. 

Premiéra opery v roku 1866 okamžite zaznamenala úspech a napriek jej výrazne ľudovému koloritu veľmi skoro prekročila rámec národnej hudobnej literatúry a dnes patrí k zlatému fondu svetovej komickej opery.  Dielo je vhodné pre rodiny s deťmi, pre náročných divákov i pre tých, ktorí operné umenie len objavujú.

Dielo je príbehom o vzťahu človeka a sveta prírodných živlov, o tragických následkoch stretnutia týchto dvoch svetov, o treste a odpustení. Antonín Dvořák vytvoril dva svety i v hudbe. Hudba ľudského prostredia je robustná, zvukovo konkrétna. Svetu rozprávkových bytostí dal Dvořák až impresionistickú jemnosť a farebnú harmóniu.

Veristický dvojtitul Sedliacka česť (1890) a Komedianti (1892) patrí k zlatému fondu svetovej opery. Obe diela sú reprezentantmi operného prúdu, ktorý na konci 19. storočia zachvátil svet aj vďaka vernému zobrazovaniu ľudských emócií, vášní, pudov, žiarlivosti či strachu. História ukázala, že mimoriadny hudobný a filozofický obsah týchto diel stále oslovuje publikum svojou vitalitou, tematickou aktuálnosťou a strhujúcou hudbou. 

Posledná opera veľkého mága talianskej opery patrí k jeho najvyhľadávanejším dielam. Puccini si veľmi dal záležať na výbere jeho námetu – chcel, aby bolo dramatické, ale umožňovalo využívanie exotiky, fantázie a ilúzie ako zázemia pre veľký ľúbostný príbeh. Podarilo sa mu vytvoriť monumentálnu, fantasknú a zároveň vášnivú operu. 

Čardášová princezná bola najlepším a najznámejším dielom rakúsko-uhorského skladateľa. Za svoj úspech vďačí nesmrteľná opereta nielen úchvatnej hudbe, ale aj vtipnému libretu. 

Grófka Marica sa spája s neskorším obdobím Kálmánovej tvorby. Dostala prívlastok ako „najmaďarskejšia opereta“ a radí sa k posledným veľkým klasickým dielam svojho žánra. Dejovo nás prenáša do začiatku 20. storočia na maďarské panstvo krásnej a bohatej grófky Marice. V Theatri an der Wien, kde mala premiéru, ľudia šaleli: hitom sa stalo každé jedno hudobné číslo diela.

Kultová opereta z roku 1874 sa stala jedným z najväčších Straussových úspechov. Nepochybne aj vďaka vynikajúcemu libretu založenému na komédii nemeckého dramatika R. Benedixa Väzenie.  Vstúpte spolu s nami do operetného sveta bez naftalínu, príďte sa zabaviť vtipno-ironickým príbehom, lietať svetom nádherných melódií, úchvatných kostýmov a príďte sa opantať atmosférou bizarného klubu Orlofski, kam pozýva „Jeho Veličenstvo“!

Niccolò Paganini (1782 – 1840) sa stal neprekonateľnou hudobnou legendou. Sláva tohto husľového virtuóza sa v jeho dobe dala prirovnávať jedine k sláve veľkých operných hviezd. Niet sa preto čo čudovať, že príbeh jeho života zaujal i známeho operetného skladateľa Franza Lehára. Dielo bolo prvýkrát uvedené v roku 1925, disponuje podmanivými melódiami a nesklame žiadneho milovníka kvalitnej operety.

Hudobná tvorba banskobystrického skladateľa a hoteliéra Jána Móryho je v súčasnosti neprávom zabudnutá. V čase jeho vrcholného pôsobenia (30. a 40. roky 20. storočia) boli pritom jeho diela uvádzané v celom Československu. Po 2. svetovej vojne (aj vďaka perzekúciám počas komunizmu) však jeho dielo upadlo do nemilosti. Móry pritom vytvoril vynikajúce opusy, a to predovšetkým na poli operetnej produkcie. K jeho najvydarenejším dielam patrí opereta Slečna vdova, ktorá sa uvádzala aj pod názvami Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy či Die verte von rechts.

Jeden z najpopulárnejších broadwayských muzikálov sveta Hello, Dolly! žne úspechy na divadelných scénach už od roku 1964. Preslávila ho však najmä jeho filmová verzia s nezabudnuteľnou Barbrou Streisand v hlavnej úlohe, ako i rovnomenná ústredná pieseň v podaní Louisa Armstronga.

Svetoznámy balet Sergeja Prokofieva Romeo a Júllia patrí dnes k najhrávanejším a najobľúbenejším baletným titulom. Dielo disponuje vynikajúcim shakespearovským námetom a strhujúcou, nadčasovou hudbou. Preto je dodnes obrovskou výzvou azda pre každého choreografa. 

Snáď nikto v ušiach verejnosti nereprezentuje umenie „spevu srdcom“ tak, ako táto charizmatická drobná žena. Šansón, to je Édith Piaf, Piaf, to je šansón. Jej spev sa podivuhodne prelínal s jej dramatickými životnými osudmi. Práve im je venované multižánrové autorské dielo režisérky a choreografky Dany Dinkovej a hudobného skladateľa Branislava Kostku. Vznikla inscenácia naplnená emotívnou hudbou, strhujúcim tancom a sugestívnymi dramatickými výkonmi. 

Posledné divadelné dielo hudobného génia W. A. Mozarta sa stalo jednou z najfrekventovanejších opier na svete. Čarovná flauta je pritom dielo „dobového strihu” − vychádza z tradície singspielu, spevohry kombinujúcej spievané a hovorené pasáže. Popri postavách z ľudského sveta tu vystupujú rozprávkové bytosti a nadprirodzené sily. V príbehu sú zakódované rôzne životné postoje, filozofie, dielo nastoľuje otázky hraníc slobody a neslobody, pravdy a morálky.

Baletná rozprávka na motívy rozprávkovej knižky Ondřeje Sekory.

Detská rozprávková opera na motívy príbehu Charlesa Perreaulta z roku 1697. Toto dielo španielskeho skladateľa Xaviera Montsalvatgeho dostalo na scéne Štátnej opery fantazijnú podobu, ktorej sa potešia najmä najmenší diváci. Deti sú interaktívne vtiahnuté do deja, ktorý rozpráva odloženým mačiatkam ich pestúnka Matilda. Ožíva tak Kocúr v čižmách, ktorý vďaka svojej šikovnosti ožení svojho pána – chudobného Mlynára – s krásnou princeznou. 

Detské hudobno-dramatické dielo s podnadpisom „magická opera“ je zhudobnením najvýznamnejšieho rozprávkového príbehu modernej literatúry, nadčasovej knihy Antoine de Saint-Exupéryho. Je v ňom mnoho metafor a prirovnaní, ktoré dokážu naplniť detskú dušu a svojimi podobenstvami zaujať i dospelých.