Hudobná tvorba banskobystrického skladateľa a hoteliéra Jána Móryho je v súčasnosti neprávom zabudnutá. V čase jeho vrcholného pôsobenia (30. a 40. roky 20. storočia) boli pritom jeho diela uvádzané v celom Československu. Po 2. svetovej vojne (aj vďaka perzekúciám počas komunizmu) však jeho dielo upadlo do nemilosti. Móry pritom vytvoril vynikajúce opusy, a to predovšetkým na poli operetnej produkcie. K jeho najvydarenejším dielam patrí opereta Slečna vdova, ktorá sa uvádzala aj pod názvami Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy či Die verte von rechts.

Móry bol osobným založením lyrik, preferoval príjemné melodické línie, pričom v harmónii uplatňoval nielen klasické, ale aj modernejšie, bohatšie štruktúry. Nimi v súlade s inštrumentáciou dosahoval plnšiu farebnosť. Možno povedať, že jeho hudobnodramatické diela nesú vplyvy lehárovskej melodiky a kálmánovskej inštrumentácie, no v celkovom vyznení je jeho kompozičný jazyk s farebnou náladovosťou a uplatňovaním klasických valčíkových i módnych rytmov osobitý a typicky móryovský.

Zaujímavosťou je, že k operete Slečna vdova vytvoril texty piesní mimoriadne známy a obdivovaný herec a režisér prvorepublikových filmov Oldřich Nový. Ten účinkoval i pri premiére diela v Zemskom divadle v Brne v roku 1935. Na Slovensku bola táto opereta uvedená len raz, v Bratislave v roku 1940. Štátna opera sa rekonštrukciou tohto diela v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v réžii Tomáša Ondřeja Pilařa historicky po prvýkrát hlási k hudobnému odkazu svojho rodáka Jána Móryho.