Zriadenie profesionálneho hudobného divadla v Banskej Bystrici

„Návrh Slovenskej divadelnej a dramaturgickej rady z roku 1949 o plánovanom zriadení spevoherného divadla v Banskej Bystrici nadobudol platnosť uznesením Zboru povereníkov zo dňa 8. 1. 1959, keď bol činoherný súbor vo Zvolene (založený rozhodnutím povereníctva školstva, vied a umení v Bratislave 3. 3. 1949 ako Stredoslovenské divadlo so sídlom vo Zvolene) rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici, potvrdený radou KNV v Banskej Bystrici dňa 1. 4. 1959. Týmto rozhodnutím sa oficiálne potvrdila existencia profesionálneho hudobného divadla pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského so sídlom v Banskej Bystrici, ako pobočná scéna činohry DJGT vo Zvolene. V zakladajúcom právnom dokumente bol zakotvený i jej charakter ako zájazdovej hudobno¬-divadelnej scény pre oblasť stredného Slovenska. Potrebu pestovania predovšetkým opery ako typu reprezentatívneho hudobno-dramatického žánru, ktorou sa dramaturgické smerovanie Spevohry DJGT v 60. rokoch cielene formovalo, priniesol nový štatút, vydaný Ministerstvom kultúry 15. marca 1972, ktorý aj právne kodifikoval predchádzajúcu dramaturgickú orientáciu divadla na operný druh a premenoval banskobystrickú hudobno-divadelnú scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Zároveň určil za sídlo DJGT Banskú Bystricu s pobočnou scénou vo Zvolene, rozšíril oblasť zájazdového pôsobenia na celú Slovenskú republiku a znížil počet zájazdových predstavení o jednu tretinu. Dňa 1. 7. 1993 sa operná zložka Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici osamostatnila od činohernej zložky vo Zvolene a dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera.“
(Ľudmila Červená: 50 rokov Štátnej opery, štúdio Harmony s.r.o. Banská Bystrica, 2009)

Štátna opera sídli v priestoroch Národného domu. Jeho budova bola postavená v rokoch 1927-1929. Navrhol ju významný slovenský architekt Emil Beluš. Vďaka ojedinelému architektonickému riešeniu bola stavba vyhlásená za národnú pamiatku. Súbor Opery má stálych sólistov, zbor, orchester a baletnú zložku. Svoju sólistickú kariéru tu začinali viaceré osobnosti svetovej opernej scény - Ľubica Orgonášová, Sergej Kopčák a operná diva Edita Grúberová. Prvým otváracím titulom divadla bola operná dráma českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera: Eva (1960). Dramaturgické smerovanie opery sa uberalo k inscenovaniu významných operných titulov. Ťažisko počiatočného repertoáru tvorili najmä diela romantickej opernej tvorby ( Faust a Margaréta, Rusalka, Maškarný ples, Trubadúr, Don Carlos, La Traviata a i.). Významným počinom bolo uvedenie premiéry opery Eugena Suchoňa: Krútňava (1963) - Suchoňove dielo bolo na Slovensku inscenované po viac než desiatich rokoch opäť s pôvodným záverom. Ďalšie významné uvedenie v roku 2008 bolo očistené od akýchkoľvek nánosov dobovej cenzúry. V celoslovenskom kontexte si Štátna opera svoje prioritné miesto vydobyla objavným inscenovaním svetových operných titulov v slovenských premiérach. (Gounodovho Romea a Júlie (1965), Cileovej Adriany Lecouvreur (1985), Donizettiho Favoritky (1992), Verdiho Arolda (1993), Ernaniho (1999), Attilu (2005), Belliniho Puritánov (2001) a menej známych opier Giacoma Pucciniho (Edgar, Lastovička). Dramaturgia oddávna kladie dôraz aj na uvádzanie pôvodných operných opusov slovenských skladateľov Tibora Andrašovana, Bartolomeja Urbanca, Ilju Zeljenku, Juraja Beneša, Igora Bázlika a ďalších. Za posledné desaťročie sa výrazne zvýšila umelecká úroveň súboru. Svedčí o tom aj jeho účasť na viacerých domácich a zahraničných podujatiach: Bratislavských hudobných slávnostiach, Medzinárodnom hudobnom festivale na Cypre, Medzinárodnom hudobnom festivale „Janáčkovy Hukvaldy“, ďalej vo Švajčiarsku, Taliansku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku či Japonsku.

Štátna opera je od roku 2021 členom ASDO (Asociácia Slovenských Divadiel a Orchestrov).