Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre / Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechali šikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne alebo jednoducho pohodlne prehliadame.