So smútkom sme prijali správu, že nás navždy opustil operný dirigent ANTON BURANOVSKÝ (*1932 – †2023).

Patril k osobnostiam, ktoré sa významnou mierou pričinili o formovanie banskobystrickej opernej scény, ktorú umelecky významne pozdvihol a stabilizoval. Pôsobil tu (vtedy Opera DJGT) v rokoch 1964 – 1975 ako šéfdirigent a od roku 1967 umelecký šéf. Počas tohto obdobia naštudoval s operným súborom rad diel talianskeho romantizmu: Don Pasquale (1964), Maškarný ples (1964), Tosca (1965), Trubadúr (1966), Don Carlos (1968), Bohéma (1971), Othello (1974), balet Spiaca krásavica (1968), i dve operety Čardášová princezná (1965), Cigánsky barón (1969). Popri talianskom opernom repertoári naštudoval i dramaturgicky ambiciózne diela ako Fidelio (1965), Jej pastorkyňa (1966), Stará panna a zlodej (v slovenskej premiére, 1967), Knieža Igor (1967), Erindo (v slovenskej premiére, 1969), operu Jula (v slovenskej premiére, 1969), Príbeh ozajstného človeka (1972), Nížina (1973), či Figušovho Detvana (1975).

Zásluhu má i na uvádzaní súdobých slovenských autorov – hudobne naštudoval Cikkerovho Bega Bajazida (1966), Jura Jánošíka (1968), jeho balet Keď srdiečko pobolieva (v svetovej premiére, 1971) či Andrašovanovu operu Hájnikova žena (v svetovej premiére 1974).

Koncom 70. rokov 20. storočie prijal ponuku na trvalejšie pôsobenie v operných divadlách Nemecku. Od roku 1981 vyučoval dirigovanie v Essene. V neskorších rokoch svojho života pôsobil v Kórei, prednášal na Yonsei Univerzite (Soul) a naďalej sa venoval dirigentskej činnosti.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť jeho najbližším, rodine, priateľom a známym. Česť jeho pamiatke.