So smútkom oznamujeme, že nás navždy opustil kolega a priateľ − dlhoročný basista Štátnej opery

IGOR LACKO
(*11. 6. 1958 − †10. 10. 2020)

Igor Lacko celý svoj profesijný život venoval opernému spevu. Po dvojročnom štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave ho záujem o spievanie priviedol do Slovenského filharmonického zboru v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1982 − 1986. V rokoch 1986 − 1989 bol členom operného zboru Slovenského národného divadla v Bratislave a súčasne študoval spev na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Dva roky bol sólistom Komornej opery v Bratislave. 5. 1. 1990 sa stal sólistom Štátnej opery v Banskej Bystrici a na tejto pozícii zotrval až do konca svojho života, teda plných 30 rokov.

Na doskách banskobystrického divadla stvárnil rad prvoodborových basových postáv, pričom vynikal predovšetkým ako interpret verdiovského repertoáru.

Spomeňme aspoň niektoré jeho výrazné operné kreácie talianskeho romantického repertoáru: Zaccaria (G. Verdi − Nabucco), De Silva (G. Verdi − Ernani), Attila (G. Verdi − Attila),  Prefekt (G. Donizetti − Linda di Chamounix), Giorgio (V. Bellini − Puritáni), Basilio (G. Rossini − Barbier zo Sevilly), Starec (R. Leoncavallo − Gli Zingari), či Benoit (G. Puccini − Bohéma).

Diváci si ho môžu pamätať aj ako Kuna (C. M. Weber − Čarostrelec), Bailiho (J. Massenet − Werther), Marleya (J. Cikker − Mr. Scrooge), Kecala (B. Smetana − Predaná nevesta), či predstaviteľa operetných a muzikálových postáv ako Kemper (M. Stewart − J. Herman − Helo, Dolly), Feri (E. Kálmán − Čardášová princezná), Perolin (E. Kálmán −Vojvodkyňa z Chicaga), Moschu (F. Lehár − Cigánska láska), Predseda vlády (F. Lehár − Cárovič), alebo Alfréd Doolittle (F. Loëwe – A. J. Lerner − My Fair Lady).

Tento univerzálny spevák a predstaviteľ dôstojného herectva je pre umelecký súbor Štátnej opery veľkou stratou.

Spomíname s úctou.

Posledná rozlúčka so zosnulým bude v stredu 14. 10. 2020 o 13:00 h v Krematóriu v Banskej Bystrici – Kremničke.