Ivan Zvarík patrí už 26 rokov k profilovým osobnostiam sólistického ansámblu Štátnej opery. Jeho hlas býva označovaný ako čierny alebo tmavý bas – tento prívlastok a naznačuje, že jeho doménou je spievanie tých najhlbších tónov. Na konte má desiatky prvoodborových postáv v širokom diapazóne od Mozartovho Sarastra, cez Osmina, Donizettiho Dona Pasqualeho, cez Verdiho Sparafucileho, Fiesca, Banka, Čajkovského Gremina, Dvořákovho Vodníka, až po Suchoňovho Štelinu. Je nositeľom mena, ktoré nie je slovenskej verejnosti neznáme – napokon, je pokračovateľom speváckej línie svojho rodu. 

V podcaste v rozhovore s Alžbetou Lukáčovou predstavuje svoje umelecké začiatky a rodinné zázemie, popisuje svoje rozhodnutie venovať sa opere i prvé roky v Štátnej opere. Hovorí o vývoji svojho speváckeho umenia i o tom, ako zvláda úspech a kritiku. Prezrádza v akých úlohách sa cíti najlepšie aj to, ako sa prejavuje to, že jeho hlas dozrieva. Dáva nazrieť i do svojich záľub, ktoré sa netýkajú hudby.