Hudobno-dramatické je prchavé a v podstate vecou okamihu, niektoré zážitky ostávajú v mysliach návštevníkov vryté navždy. No a za tými zážitkami sa najčastejšie skrýva umenie konkrétnych ľudí, ktorý do predstavení vnášajú mimoriadnu kvalitu. Sú takí umelci, ktorých mená u divákov rezonujú aj mnoho rokov po tom, ako ukončili svoju umeleckú kariéru alebo sa odišli realizovať inam. 

Takou umelkyňou je aj dlhoročná sólistka nášho divadla sopranistka Mária Tomanová. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou hovorí o svojej ceste k umeniu, spomína na obdobie legendárnych inscenácií 90. rokov, na kolegov i na svoje profilové spevácke úlohy. Približuje svoje pedagogické pôsobenie, aj to, čo potrebuje spevák na to, aby sa presadil na opernom javisku.