Veristický dvojtitul Sedliacka česť (1890) a Komedianti (1892) patrí k zlatému fondu svetovej opery. Obe diela sú reprezentantmi operného prúdu, ktorý na konci 19. storočia zachvátil svet aj vďaka vernému zobrazovaniu ľudských emócií, vášní, pudov, žiarlivosti či strachu. História ukázala, že mimoriadny hudobný a filozofický obsah týchto diel stále oslovuje publikum svojou vitalitou, tematickou aktuálnosťou a strhujúcou hudbou. Napriek prognózam o krátkodobej módnosti diel dnes veristické diela patria k najnavštevovanejším naprieč veľkými i malými opernými scénami. Nenadarmo, veď okrem hudby, ktorá poslucháča vtiahne do svojej emócie, sa pred očami diváka odohrávajú príbehy, ktoré môžu byť životom kohokoľvek z nás: Hoci sa mladá a krásna Lola vydala, nemieni sa vzdať ani bývalého milenca. Tento ľúbostný vzťah robí hlavných aktérov šťastnými i nešťastnými zároveň. Do hry vstupuje tradícia a osud – Turridu za svoju lásku musí podľa dávneho zvyku zaplatiť jej manželovi vlastnou krvou. Príbeh založený na skutočných udalostiach poslúžil Pietrovi Mascagnimu ku skomponovaniu opery Sedliacka česť, ktorá mala hneď po premiére kolosálny úspech. Rovnaký nadšený ošiaľ zažil o dva roky neskôr aj Ruggero Leoncavallo premiérou svojej dvojaktovky Komedianti. Jej príbeh je v mnohom podobný Sedliackej cti: podstatou je tragédia starnúceho herca, ktorý sa krvavo pomstí svojej mladej nevernej žene i sokovi. Predlohou libreta sa stal opäť skutočný kriminálny prípad, o ktorom ako sudca rozhodoval jeho otec. Po prvý raz uviedla v jeden večer Sedliacku česť a Komediantov Metropolitná opera v New Yorku v roku 1893. Odvtedy tieto diela tvoria nerozlučnú dvojicu. Štátna opera na túto tradíciu nadväzuje už po štvrtý raz vo svojej histórii.