Otello je brilantné dielo ranoromantickej talianskej opery z roku 1816, založené na francúzskej adaptácii rovnomennej Shakespearovej drámy. Keďže skladateľ Gioacchino Rossini ani libretista Francesco Beria di Salsa nikdy nevideli originálnu anglickú drámu, príbeh diela sa odvíja inak, ako ho alžbetínsky dramatik v skutočnosti napísal. Z Cypru sa prenášame do Benátok, viaceré postavy majú zmenený charakter i zástoj v príbehu, ktorý je pomerne schematický: dvaja tenoristi súperia o ruku primadony. Otello spočiatku nebol v najmä anglicky hovoriacom svete prijatý pozitívne – anglický básnik Lord Byron v roku 1818 dokonca napísal: Prenasledovali Otella až do opery a ukrižovali ho. Partitúra je skutočnou stávkou do lotérie – zožeňte šesť tenorov, soprán, mezzosoprán a bas. Napriek takýmto kritickým výrokom Otello zaznamenal slávu, a to dokonca svetovú. I sám Verdi pristupoval o niekoľko desaťročí neskôr pri komponovaní vlastného Otella (premiéra v roku 1887) k tejto práci s veľkým rešpektom, lebo si uvedomoval, že jeho dielo bude s Rossinim kriticky porovnávané. Fakt, že Verdiho Otello napokon prešiel sitom času úspešnejšie, nič nemení na tom, že Rossiniho Otello predstavuje významný medzník vo vývoji hudobnej drámy 19. storočia. Patrí zároveň ku kľúčovým dielam, vďaka ktorým sa začala v 2. polovici 20. storočia tzv. rossiniovská renesancia, teda znovuobjavovanie neznámych diel tohto veľkého skladateľa. Tá pretrváva v podstate dodnes a aj Štátna opera sa k nej pripája inscenovaním tohto skvostného diela svetovej opernej literatúry.

Inscenácia Štátnej opery z roku 2019 je na Slovensku historicky prvou. Dielo bolo uvedené ako titul exkluzívnych speváckych kvalít jeho interpretov, ktoré vysoko vyzdvihla aj odborná kritika. Čínsky tenorista Zi-Zhao Guo a mladá slovenská sopranistka Mariana Sajko podávajú v extrémne náročných vokálnych partoch svoje životné výkony. Dielo hudobne naštudoval a diriguje Marián Vach, réžiu pripravila Andrea Hlinková, kostýmy Boris Hanečka, scénu Miriam Struhárová.